sčernie takmer každá mláka rosy
vo svite nesmelých lúčov
zbadať možno zbabelý útek tieňov
zákerne čakajúc dalšie zotmenia
za štrngotu ryčiacich kľúčov
nesúceho sa vlhkou temnicou
zatancuj si,vari aj bosí
pokiaľ vnímaš jagavý šepot
smieš sa zabávať prastarou hrou
čo sa ti zapíše do osudu
ako krotiteľským bičom pleskot
utekáš pred ním hustou horou
strácaš smer
vzdávaš sa silnejúcemu prúdu
len nech je všetkému koniec
všetkých nočných zverstiev
na hlavu nasad pohrebný veniec
raz-dva-tri
si to TY!
štyri-päť-šesť-sedem
si cherubínom strážiacim Eden
osem.......deväť
a ja sa chcem vrátiť zúfalo späť...
už nerátam....
niet počtov ani slov presvedčenia
nádeje strácam
smel by si ma vpustiť potajme...
no zdá sa niet pre mňa navrátenia...
snád ťa pribeh mojej púte zaujme...