Sandra Zrakova
Prosím bud!
Bud mi láskou!
aj v najhrdelmejšom smiechu smie sa skrývat zufalstvo....aj v najvašnivejšom pohlade smie sa skrývat spalujúca nenávist...aj v nautešujúcejšom pohladeni smie sa skrývat čira beznadej...a preto aj vo mne sa moze ukryvař človek... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená
Fantázia nemá hraníc je to vari krajina? či schopnosť? nedotkneš sa jej hrotom palíc
zatiaľ čo všetci spali zdá sa kľudne,až do rána naháňala som prízraky v noci sa toiž otvára brána za skorého brieždenia
Zajtra vyjde slnko.Znova.Predsa musi vyjst.Je to tak odjakživa.Postavim sa k otvorenemu oknu a necham si jeho lúčmi hladiť tvár.
...Miláčku....piesen..ktoru pochopí každý...snád aj Ty...vraví za všetko....
...pokračujem v týchto,na mňa,prismelých odkazov v slepom dúfaní,že moje slová neuzrú Tvoje oči.A len toto vedomie mi dáva dostatok odvahy vylievať si srdce...tebou opantané... Klamala som... Ty sám to vieš.A vieš,že som neklamala raz...
posielam Ti ju skor...s vedomim,ze ju zasielam na miesto kde nebude nikdy dorucena....do hlbin Tvojho-mnou milovaneho srdca...
kde si?...hm? blizi sa sviatok zamilovanych a ja sa tentokrat vazne obavam,ze oslavovat nebudem...predsa samej by mi bolo akosi smutno....ked Ta nemam pri sebe.. Tak sa znova pytam:kde sa tulas?
okrem sily vokol teba vzduchoprazdno nic nezostava na svojom mieste nic nelieta ludoprazdno
Prezrad mi svojemeno to co boja sa vyslovit to co zamiena sa s vykrikom mrtvych
Cez ohnive brany kracajuc s tvarou v dlaniach unikam napadne potichu
.....zacítila som obavy...pretekali mi pomedzi uzamknuté dlane zaliaté potom sebaklamu...
stojím na jednom mieste vznášam sa v priestore ťahaná železnou reťazou k zemi nadnášaná ľahkosťou ilúzií
v špinavej fontáne zapáchajú ryby plavia sa hore bruchom v očiach nemý pohľad vyčíta ti doživotne chyby že si sa stal sluhom že je s teba opovrhnutiahodný had že niesi ničím iným než poryvom mrtvolného pachu že si bol a stale si čímsím čo sa ponáša starému vraku
za jemného súmraku kráčam cestou nerovnou vystupujem mrak po mraku v pozadí znie tichá hudba zdá sa byť zlovestnou kráčam cestou-nedívam sa vpred....
...smutne brázdiac more osamelosti plaviť sa do diaľav umárať sa dosýtosti
z pevných základov bahenneho múru staviame spolu most je len na mne a mojom slove kedy poviem dosť kedy nechám uniesť všetko...